Niektoré príbehy nekončia slovami.
Pokračujú v tichu, ktoré zostáva medzi ľuďmi.
Autobiografický príbeh vstupuje do obdobia, keď sa minulosť stretáva s nádejou a človek sa učí žiť ďalej so všetkým, čo ho formovalo. Spomienky na detstvo, straty aj malé záblesky blízkosti vytvárajú cestu k pochopeniu, že aj z bolesti môže vyrásť pokoj.
Vzťahy, ktoré boli kedysi zlomené, dostávajú novú šancu. Otázky bez odpovedí sa menia na tiché prijatie a hľadanie miesta, kde môže srdce konečne spočinúť.
Ticho medzi nami nie je prázdnota.
Je to priestor, v ktorom sa rodí zmierenie, blízkosť a možnosť začať znova.
Príbeh o tom, že aj po najdlhšej noci môže prísť svetlo.