Kniha „Protest Gorila" zachytáva formou príbehu priebeh demonštrácií uskutočnených počas zimy roku 2012 v Bratislave:
Štyria kamaráti z bratislavského internátu sa rozhodnú poslúchnuť výzvu na sociálnych sieťach a pridajú sa k protestujúcim. Každého z nich k tomuto činu vedú vlastné pohnútky. Všetkých šesť protestov je podaných z pohľadu hlavného rozprávača, člena partie chalanov - spolužiakov z univerzity. Svorne pochodujú v dave nahnevaných ľudí a veria, že sa týmto činom dokážu privodiť zmenu k lepšiemu.
Túto knihu som napísal so zámerom zachytiť verejné vystúpenie národa proti skorumpovanému systému, ktorý sa tak hlboko zakorenil v našej spoločnosti. Množstvo ľudí si vďaka tejto knihe bude môcť pripomenúť tieto dni, ktoré nenechali minulú zimu nikoho chladným. Tí, ktorí sa nemohli zúčastniť, dostanú aspoň sprostredkovane možnosť precítiť atmosféru a priebeh demonštrácií.
Prajem Vám príjemné čítanie :)
Peter Kalva
P.S. Samozrejme pridávam aj ukážku:
Zrazu sa do huriavku rozvášnených ľudí ozval hrozný rachot. Až so mnou trhlo od ľaku. Ako som mal možnosť vidieť aj na okolostojacich, nebol som vtedy sám, koho výbuchy vyplašili. To boli prvé rany delobuchov, ktoré sa zniesli na nádvorie nenávidenej ustanovizne.
Organizátori usilovne vykrikovali, aby sme zachovali pokoj a poriadok. Bezvýsledne. Počuli ich len demonštranti vpredu, ale tí si z ich napomínania nič nerobili. Mohli si do megafónu aj pľúca vykričať, dostal sa im len nemý posmech a ignorácia.
Vzduch sa zaplnil štipľavým dymom z pyrotechniky, ktorá sa teraz dala celkom lacno splašiť v povianočných výpredajoch. Zahalila nás rozptyľujúca sa hmla z nádvoria, cez ktorú prebleskovala žiara niekoľkých svetlíc. Aj napriek dusnému vzduchu sme neprestávali hulákať. V kriku nás statočne podporovali ďalšie delobuchy. Banány a vajíčka leteli oblúkmi pred Úrad vlády, kde vytvorili nechutný zamrzajúci kompozit žltkastého šmykľavého koberca.
Stano ma upozornil gestom na bránu pred Úradom vlády. Hovoriť sa tam veľmi nedalo, takže sme sa dorozumievali posunkami alebo štuchancami. Sledoval som jeho ruku, ktorá ukazovala na zopár mladíkov v kapucniach, ako ťahali spoločne za akési lano previazané cez bránu. Už sa im ju podarilo poriadne rozkývať, ale konštrukcia stále odolávala ich zúrivému náporu.
Začal som sa obzerať po policajných kordónoch, ktoré som zaregistroval pred príchodom sem. Ťažkooodenci v čiernom brnení stáli nepohnuto a čelili slovným útokom zo strany niekoľkých rozzúrených demonštrantov.