Myšlienky a úvahy nemeckého vojaka uprostred bojov II.svetovej vojny. Hrdina sa zamýšľa nad zmyslom celého konfliktu, nad významom všadeprítomného utrpenia, ako aj nad pasivitou vyššej bytosti, ktorá evidentne nezasahuje. Autor pri písaní knihy čerpal z reálnych historických súvislostí daného obdobia a z pamätí skutočných vojakov, ktorí sa konfliktu zúčastnili.
Úryvok:
"...Začal som pochybovať o všetkom. O „Božej láske", o tom, že všetko má nejaký zmysel a nakoniec aj o tom, či som vôbec normálny. A Boh len mlčal. Rovnako ako vždy.
Ani teraz to nie je inak. Uprostred všetkej tej hrôzy, bolesti a skazy, stále len mlčí. Možno je z nášho konania tak zhrozený, že mu len došli slová. Alebo je pravda o všetkom natoľko desivá, že ju môžeme pochopiť až za hranicou smrti. Tam, kde už nebude nijaká bolesť, nijaký nedostatok, ani strach. Odpoveď je zrejme skrytá tam, kde ľudské pľúca prestanú dýchať a srdce biť. Kto vie? Mnoho mojich kamarátov už zomrelo. Tu, uprostred všetkej tej smrti. Verím, že oni už odpovede na svoje otázky dostali. Ja musím na tie svoje ešte čakať. Dovtedy si musím zrejme vystačiť s „láskyplným" úderom kvéru do pleca pri výstrele namiesto nežného dotyku ženy.
Láska je vlastne hlboko vo svojej podstate krutá. Ak aj človek nájde niekoho, o kom môže povedať, že by s ním chcel zostať navždy, tak sa život a smrť vždy napokon rozhodnú inak. Skôr či neskôr človeka od milovanej osoby aj tak niečo oddelí. Buď smrť blízkej osoby alebo smrť človeka samotného..."