Niektoré detstvá sa nerozpadnú naraz.
Lámu sa potichu na malé kúsky spomienok, ktoré človek nosí celý život.
Autobiografický príbeh pokračuje v období dospievania, hľadania miesta vo svete a snahy pochopiť minulosť, ktorá sa nedá vymazať.
Pestúnska rodina, vzťahy poznačené tichom, malé víťazstvá aj veľké sklamania vytvárajú mozaiku okamihov, z ktorých sa rodí sila ísť ďalej.
Medzi stratou a nádejou vzniká otázka, či sa človek dokáže poskladať z vlastných fragmentov.
Fragmenty nás nie sú len spomienky.
Sú dôkazom, že aj z bolesti môže vyrásť hlas a že niektoré príbehy musia byť vypovedané, aby sa mohlo začať nové ticho.