Po udalostiach v Astraeli sa svet už nikdy nevrátil do pôvodnej rovnováhy.

Rebeka už nie je len dievčaťom, ktoré prešlo bránou. Stala sa uzlom medzi svetmi, miestom, kde sa stretáva svetlo, pamäť, bolesť aj ticho.

Na lúke sa otvára brána, ktorá nie je ani mesačná, ani hviezdna. Je to brána zo zabudnutia.

Čierne Srdce nie je bytosť. Nie je démon. Nie je nepriateľ. Je následkom všetkých svetov, ktoré neboli zachránené. Všetkých bytostí, na ktoré sa zabudlo. Všetkých detí, ktoré prestali veriť. Všetkých hlasov, ktoré nikto nepočúval.

Rebeka pochopí, že tentoraz nepôjde o cestu do iného sveta. Tentoraz pôjde o cestu dovnútra.

Spolu s Viktorom, Laurou, Benkom a Týmkom sa vydáva do priestoru medzi svetmi, do takzvanej Medzery. Je to miesto, kde sa hromadia zabudnuté príbehy, nenapísané konce a potlačené spomienky.

V Medzere neexistuje čas. Neexistuje istota. A každá z postáv tu bude musieť čeliť nie nepriateľovi, ale svojmu najhlbšiemu strachu.

Rebeka postupne odhaľuje desivú pravdu: Čierne Srdce nevzniklo zvonku. Vzniklo z ľudí. Zo svetov. Z bolesti, ktorú nikto neprijal.

Ak ho chce zastaviť, nebude ho môcť zničiť. Bude ho musieť pochopiť. A možno… aj prijať.

Piata kniha série je psychologicky najhlbšou časťou príbehu. Viac než o boji je o ceste k vlastnej identite, o vine, odpustení a sile prijať to, čo sme sa celý život snažili ukryť.

A napokon zostáva jediná otázka:

Koľko temnoty unesie človek, ktorý chce zostať svetlom?