FEŠÁČIK: /od jej chrbta, jej od ľaku zabehne/ Zuzka ! Miška?!
Janka ! My sme sa už určite niekde videli !
ŽENA Z PARKU 1: Prosím ?
FEŠÁČIK: Stopercentne. /prisadne si blízko ku nej, sám sa
ponúkne gaštanom z jej paklíčka/ Že či neochutnám ?
ŽENA Z PARKU 1: /dá mu celé vrecko s gaštanmi, znechutene/
Dobru chuť ! /odchádza/
FEŠÁČIK: /pochutnáva si na gaštanoch/ Dobré... /okolo prejde iná
žena - kráča pomaly, akoby niekoho čakala/
Miška ! Zuzka ?! Janka ! My sme sa už niekde videli.
Počkaj ! Na festivale vo Zvolene... /z portálu vychádza
urastený muž zapínajúci si zips - len si bol uľaviť,
vyzerá ako posledný fanúšik skupiny Arakain, je to
manžel slečny/
MUŽ Z PARKU: Ja ti dám festival - ty - festival ! /žena ho ťahá
preč/
FEŠÁČIK: /nevrlo si otvorí víno a dá si poriadny glg, okolo ide
ďalšia slečna a zjavne so ho nevšíma, on sa rozhodne
pre zúfalý pokus - oblapí ju okolo pása/
My sme sa už niekde videli !
ŽENA Z PARKU 3: Fuj ! Smrdíš ! /použije zo dva chmaty Aikida a
prv než sa Fešáčik spamätá je preč/
FEŠÁČIK: /pozviecha sa/ Také poznáme, nie, nie a pritom by
chceli - a ako... /napije sa a zapáli si, prikradne sa
zjavne ošumelý Zametač/
ZAMETAČ: Nazdar Fešáčik ! Jako ? Jako ? Makko čooóó ?
FEŠÁČIK: Čo chceš ?
ZAMETAČ: Sledujem jako tak z dálky, ako to s týma ženáma a
yde a néjde a tak mi napallo a či si reku a nedrbneme
?! /naznačí pitie vína/ Voláko aj dobre vyzýrá...
/Zametač medzi slová vkladá "a" - je to prejav
deformácie pod vplyvom alkoholu/
FEŠÁČIK: Nedrbneme ! Vypadni ! Smrdíš !
ZAMETAČ: Aby si sa z teho - oné - neposrál...
FEŠÁČIK: Zmizni ! /Zametač hundrajúc odíde, Fešáčik fajčí,
pokusy o zblíženia ho vyčerpali, ani si nevšimne, že sa
za ním zjaví šarmantná žena, je to Anna, ktorá keď ho
osloví, od ľaku zmeravie/
ANNA: Peter ? Jakub ?! Kamil ! My sme sa už určite niekde videli
! Viem, počkaj ! Na festivale v Partizánskom !
FEŠÁČIK: /na okamih skamenie - krvi by si sa v ňom nedorezal/
My sa poznáme ?
ANNA: A nepoznáme ? /prisadne si k nemu celkom blízko/
FEŠÁČIK: Nepamätám sa, ale však to nevadí... Partizánske, jedine
ak ochotnícky festival...
ANNA: Ja som Anna. A ty ?
FEŠÁČIK: Ja som... Štefan. Ale neznášam, keď ma volajú Pišta.
ANNA: A čo ty tu tak sám Pišta ? Prepáč, Štefan.
FEŠÁČIK: Sme tu hrali predstavenie. Hamleta - ak ti to niečo
hovorí.
ANNA: Niečo mi to hovorí. Ty si bol Hamlet ?
FEŠÁČIK: Nie úplne. Ja som Guildernstern.
ANNA: To je ten, čo nevie hrať na píšťale, ale chcel by hrať na
Hamletovi ?
FEŠÁČIK: Tiež divadelníčka ?
ANNA: Tak trochu. Šička. /afektovane/ Šijem košele a popri tom
už päť rokov sledujem divadelné dianie.
FEŠÁČIK: Len tak ?
ANNA: Mala som kamaráta. Tiež bol herec.
FEŠÁČIK: Už nemáš ?
ANNA: Povedzme, že sa odsťahoval.
FEŠÁČIK: Ja by som sa neodsťahoval - od teba nikdy.
ANNA: /pritisne sa k nemu/ Naozaj ?
FEŠÁČIK: Naozaj ! /Anna sa zrazu nechutene odtiahne/ Mňa už to
nebaví. Stále len kočovať - z divadla do divadla, z
angažmá do angažmá, a dabingy a premiéry a reprízy a
derniéry a dabingy a...
ANNA: Herečky...
FEŠÁČIK: Odtiaľ potiaľ.
ANNA: Ty musíš byť strašne zaneprázdnený.
FEŠÁČIK: Dá sa to tak povedať.
ANNA: /pritiahne si ho, on nechápe jej premenlivé správanie/
Mal by si viac relaxovať ! /vášnivo ho pobozká/ Poď !
FEŠÁČIK: Kam ?
ANNA: Ku mne ! /odtiahne ho, hoci on ide rád, odídu do portálu,
ale on sa vráti, pretože od toľkej rozkoše zabudol na
lavičke víno aj s olivami a kaviárom/
ANNA: /vášnivo z portálu/ Poď už !
FEŠÁČIK: Zabudol som Modrého Portugala a... /Anna ho stiahne do
portálu, stmievačka, počas ktorej sa scéna upraví na
jednoduchú kuchyňu Anninho bytu/