Ešte mi nepreplo... všetci sa o mňa starajú, len mám taký slabučký pocit, že mi niečo preteká pomedzi prsty...

„ Neboj sa, Jeff, neodporuj tej rýchlosti, práve ona nás sem dostala. Je odteraz tvojou súčasťou. Sústreď sa, o chvíľu sme na mieste, o ostatné sa postarám ja."
( toto nie je Cronov hlas )
Uľavilo sa mi, Tilgor je tu s nami...
( moment, ale veď on je teraz vo Filipovom tele...asi je tu ešte niečo, čo nedokážem pochopiť, ani by som sa tomu nečudoval... toľko nových vecí a za pár sekúnd...)
Zo svetla sa pred nami utvorila Brána - tak to aspoň nazval Cron, keď som viac - menej pre seba skúšal nájsť čo najvýstižnejšie meno... Mala tvar gotického okna, ale nebola ani zďaleka taká široká - podobala sa skôr na žiariacu štrbinu...
Cron sa medzitým posunul predomňa a mentálne si zhmotnil ruky tak, aby sa podobali ľudským končatinám...
( aha, tak to asi preto mám občas ten silný pocit, že aj tu vyzerám ako človek -možno si to môžem jednoducho zaželať - budem to musieť zistiť )
... spojil vystreté ruky nad hlavou - 3 prsty mal prepletené, ukazováky opreté o seba, smerujúce hore a palce prekrížené do tvaru písmena X. Inštinktívne som vycítil, že mám zopakovať to isté gesto. Keď som tak urobil, na hrudi sa mi znova rozžiaril symbol ležatej osmičky. Vyšiel z neho azúrovo modrý lúč, ktorý ma zviazal s Cronom. Fungovalo to ako ručná brzda, odrazu sme mohli kontrolovať svoju rýchlosť a bez väčších problémov preletieť Bránou.
„ Toto je Most, sme na mieste. Bude to tvoj domov."