Dar, len slovo, alebo meno? V tomto prípade oboje... v jednej slovanskej osade žije človek, ktorý pozná tajomstvo liečivých byliniek... teda, aspoň si to doposiaľ myslel....
Držím rukoväť svojho noža pred jeho ústami. Podvihol hlavu a bez slova sa do nej zahryzol. Tkáčka sa niekam stratila, ale okolo nás sa medzitým zhŕkla asi polovica osady. Nevnímam ich.
Znova odmotávam hnisom nasiaknuté plátno. Rozháňam sa Vladovým nožom, pravou rukou chytám jeho palec. Odklápam ranu, pokiaľ mi to šľacha dovolí a prudko seknem.
Chlap vydal zo seba tlmený výkrik, ale nič viac. Hádžem palec do trávy a o chvíľu už kľačím nad rukou s rozžeravenou čepeľou. Zem pod ranou sa medzitým napila jeho krvi.
„ Ešte to musím vypáliť. "
Mlčky prikývol. Vzduch naplnil zápach spáleného mäsa a Vladov výkrik. Nôž mu vypadol z úst, zamdlel. Čepeľ noža vrážam do zeme a stláčam mu zápästie tesne pod ranou. Otvára oči. To je dobre.