Po víťazstve nad spoločenstvom a Bryanovom náhlom zmiznutí sa snažia Manila a Cora prinavrátiť rovnováhu do svojich životov. Pokoj však netrvá dlho. Náhodné stretnutie s Bryanom ich vtiahne medzi bosorky. Kolesá osudu sa opäť roztočia. Zobúdza sa zlo aj nepriznaná láska.
Bolo Spoločenstvo Indigových naozaj porazené? Prečo tarotové karty ukazujú klamstvo a smrť?
Druhý diel trilógie Spoločenstvo Indigových odkrýva silu živlov, bojovnosť, odvahu aj potláčané city hlavných hrdinov.

„Bryan?" zakričala som. Otáčala som sa okolo svojej osi, ale nikde som ho nevidela. Prečo sme sa nepreniesli spolu? A kde sú bosorky?
Kus pred sebou, na mieste, kde končilo pole, som uvidela veľkú skalu, pod ktorou sa zhromaždilo množstvo duší. Cítila som z nich strach, smútok a zmätok.
Kto ste? pýtala som sa v duchu. Odvážila som sa podísť bližšie.
Ako som váhavo kráčala, do mozgu sa mi postupne viac a viac zarýval ich šepot. Každé slovo mi prelietalo mysľou bolestivo ako ostrý šíp. Uprostred poľa som si čupla a chytila hlavu. Nechcela som vnímať ich sťažnosti, plač a beznádej. Zatvorila som oči a začala si predstavovať moju lúku. Dúfala som, že sa prenesiem, ale nefungovalo to. Stále som zostávala uprostred poľa. Čím dlhšie som tam čupela, tým slabšie som sa cítila.
Vedela som, že musím niečo urobiť. Postavila som sa a poobzrela sa okolo seba. Nebol tam nik, kto by mi pomohol.
„Bryan!" zvreskla som znova.
Kdesi v tom klbku sivých duší sa čosi zalesklo.
„Bryan, si to ty?"
Snažila som sa zaostriť zrak. Nevidela som ho, ale niečo som pocítila. Pomedzi nepríjemný šepot sa mi do uší dostali slová, ktoré boli nabité inou energiou: „Si trinásta bosorka!"