„Len ty ma zachrániš,
v noci mi kradneš sny.
V temnotách je jediný svetlý bod,
moja zlodejka čiernych myšlienok.“

Prešli štyri roky od druhého boja proti Spoločenstvu Indigových. Eduard Banks je mŕtvy a Eva s Gabrielou vo väzení. Manila žije svoj všedný život s milujúcim manželom a deťmi. Všetko nadprirodzené sa vytratilo a ju trápia bežné problémy - muž zabúdajúci na každodenné povinnosti, pubertálna dcéra, nudná práca. S návratom najlepšej priateľky zo zahraničia sa mnohé zmení. Coru trápia zvláštne migrény, Bryan sa cez deň túla nevedno kde a ju napĺňa nová, nepoznaná energia, s ktorou si nevie rady. Vo vzduchu cítiť zlo. Namiesto spolupráce sa hlavní hrdinovia rozdelia a každý ide sám za seba. Strach je silnejší ako láska.
Cora a Manila stoja pred otázkou života a smrti. Ako sa rozhodnú? Vydrží ich dlhoročné priateľstvo aj po tom, ako vyplávajú na povrch nevyrieknuté tajomstvá? Kto sú nechcené deti, ktoré sa ukazujú v Kaliných kartách? Je možné, že mala Manila svoj osud vopred určený? Čo skrýva po celý čas jej matka? A kto je tajomný muž s dlhými havraními vlasmi? Odpovede na všetky, nielen tieto otázky, sa dozviete v poslednej, najnapínavejšej časti trilógie Spoločenstvo Indigových.

Z očí sa mi pustili slzy. Cora rozprávala, akoby mi čítala myšlienky.
„Je čas postaviť sa svojim strachom tvárou v tvár! Koniec vždy znamená nový začiatok," povedala mierne a rukou mi upokojujúco stisla rameno. „Čo k tebe patrí, to si cestu nájde. A čo tvoje nie je, neudržíš. Praskni tú bublinu, v ktorej sa skrývaš, Man! Ukáž nám bezpodmienečnú lásku, o ktorej toľko píšeš a rozprávaš!"
Dvihla som vlhké oči a uprela ich na duše spútané vlastným strachom. Bola som rovnaká ako ony. Tiež som v určitom zmysle stála na mieste, ktoré nebolo nebom ani peklom. Bolo to nič. Prázdnota. Vlastné obavy mi nedovoľovali pohnúť sa vpred.