Bol iba obyčajný červ, až kým nespoznal svoje skutočné schopnosti… Čítal v hlavách iných...
Kontroverzný román o skrytých túžbach a potrebách človeka v dnešnej uponáhľanej zdivočelej dobe. A o tom, čo nám chýba najviac...

Ukážka z knihy:

Karin mi otvorila dvere a to, čo som zbadal ma privádzalo do eufórie. Obrovská kancelária s presklennou stenou s nádherným panoramatickým výhľadom na mesto, stolíkom a veľkou plazmovou obrazovkou v strede a luxusným koženým kreslom slonovinovej farby.

„To je Vaša kancelária, ak ma budete potrebovať, som vedľa v prednej kancelárii, stačí keď stlačíte tento gombík a ja som Vám k dispozícii.“

Usmiala sa, uklonila a odišla. Počkal som, kým zavrie dvere. Potom som pristúpil ku obrovskému koženému kreslu, sadol si doň, otočil sa smerom k presklennej stene s výhľadom na celú Bratislavu. Dvihol som ruky a mal som chuť kričať od radosti. Aj keby ma hneď zajtra vyhodili, stálo to za tento pocit. Aspoň chvíľu pocítiť skutočnú moc a skutočný luxus. Pozeral som na mesto podomnou a mal dojem, že mi celé patrí. Že ho riadim. Načisto som sa nechal unášať tým blaženým pocitom a svojimi fantáziami, v ktorých som cítil obrovské zadosťučinenie voči všetkým tým, ktorý ma mali za trtka a bezvýznamného dobráčika a chudáčika.

Bol som tak opojený chuťou víťazstva, že som celkom zabudol, že som prišiel do práce. Vôbec som nezaregistroval, ako na zapla veľká plazmová obrazovka. Začul som len akési tiché elektrické prepnutie. Otočil som sa smerom ku obrazovke. Bol na nej ON a uprene na mňa pozeral. Vedel som, že vie čítať myšlienky ľudí, no netušil som, či to funguje i na diaľku a virtuálne. Aby som to otestoval, pomyslel som si na JEHO elegantný výzor, vlasy nagelované dozadu a štýlový oblek. A ono to fungovalo. Zrazu som vo svojej hlave počul JEHO myšlienky:

„Neboj sa, aj s tebou niečo spravíme. Musíš predsa reprezentovať. Áno, ono to funguje i na diaľku a dokážeš to aj ty. Len to musíš trénovať. No k tomu sa dostaneme neskôr a postupne. Nemusíš sa báť. Naučím ťa využívať všetky tvoje schopnosti. Aj tie, o ktorých zatiaľ ani netušíš. Napokon, máš to v mene, Bezbrehý je výstižné :-). Len musíš chcieť. Chceš?“