Táto malá knižka vznikla asi v priebehu polroka. Najskôr som napísal len jeden príbeh. Neskôr sa k nemu pridal ďalší a ešte jeden... Teraz ich mám už dosť na to, aby som sa o ne podelil aj s vami. Aj keď pôvodne boli napísané pre jedno milé dievčatko, ktoré rado číta. Tak snáď sa vám budú páčiť aspoň tak, ako sa páčili jej :).

V hlbokom lese žila na vysokom smreku veverička Danka. Nepoznala otca a mamu si pamätala iba máličko. Mala ju spojenú so spomienkami na tie najchutnejšie oriešky a semienka. Vyhryzkávali ich spolu, keď vonku ticho padal sneh. Pamätala si na ten pocit, bolo im vtedy krásne a teplo.
Aj keď sa snažila robiť všetko tak, ako ostatné veveričky v lese, boli chvíle, keď sa cítila ako to najmenšie zrnko prachu. Vtedy mala vždy po ruke kúsok niečoho, čo jej pripomínalo mamu. Tu oriešok, tam šušku so semienkami. A keďže v posledných dňoch bývalo Danke čoraz smutnejšie, mala kúsky jedla vo svojom brlôžku poskrývané všade. Musela, inak by jej ich ukradli pahltné straky. A ona potrebovala svoje spomienky.
Aj teraz. Vytiahla si kúsok lieskovca spod postieľky, tíško si sadla do kúta a hryzkala. Na chvíľku sa jej zazdalo, že mamina je niekde blízko. Ako tak hryzkala, vracali sa jej všetky krásne okamihy. Ale bolo jej zároveň aj smutno. Kým sa jej stihla po líčku skotúľať prvá slzička, rýchlo dohrýzla oriešok a vybehla radšej von. Usadila sa na konár priamo nad brlôžkom a nechala sa chvíľu hojdať vetrom.