Je to venované môjmu dedkovi, ktorý mi doslova zomrel pod rukami, keď som sa ho snažila oživovať.
Mám často výčitky a preto som napísala toto dielo aby sa lepšie pochopilo starých ludí a o tom ako je dôležité nechať ísť človeka keď príde jeho čas, ale na druhej strane ak treba pomôcť sa mu vrátiť do života. Nebáť sa a vždy to skúsiť, lebo zachránenie života je vecou, ktorú človek pochopí ak zažije, ale tiež treba pozerať na to ako a kedy a keď človeka sa nepodarí záchraniť tak si povedať aspoň som to skúsila a asi nastal jeho čas odísť a strážiť svojích blízkych z neba.