Všetky deti sú zvedavé a Dorian nie je výnimkou ... ale je iba on tým jediným pozorovateľom ?
Raz sa skúsil nadýchnuť mimo vody. Nešlo to, ale objavil tam toľko krásnych vecí. Úplne najviac sa mu páčili biele, nadýchané machule, oblaky, ako ich volali ľudia. Ale mali aj iné farby. Napríklad jemného piesku na morskom dne, inokedy zas svietili ako korály nad priepasťou, a keď mali farbu mora, slnko spoza nich posielalo na hladinu prúdy zlatého svetla.
Spomína si, ako ho prvýkrát oslepili. Vtedy sa veľmi preľakol. Pocítil ich teplo na svojom tele. Myslel si, že ho ten prúd svetla vysuší a radšej rýchlo zmizol vo väčšej hĺbke.