Formy cestovného ruchu umožňujú bližšie určiť podstatu cestovného ruchu z hľadiska ich účastníka, jeho potrieb a očakávaní. To dovoľuje lepšie pripraviť produkt a ponúkať ho na trhu pre cieľovú skupinu účastníkov cestovného ruchu. Individuálnu slobodu cestovania môžeme ochraňovať vtedy, ak sa miestny a vidiecky cestovný ruch, resp. vidiecka turistika a agroturistika bude rozvíjať na ekologickom základe, t.j. zelená turistika ako nový spôsob návratu a objavu vidieka a poľnohospodárskych oblastí sa snaží harmonicky skĺbiť aktivity voľného času a uvedomenia si kultúrneho a prírodného bohatstva štátu. Tieto výroky by sa mohli stať mottom pre vidiecke obce a v určitej obmene aj pre mestá pri tvorbe i realizácii koncepcie rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky. Cestovný ruch v územnej samospráve zohráva rolu významného iniciátora hospodárskeho rozvoja obcí, miest a regiónov a spočíva v aktívnom zapojení sa k zlepšeniu štruktúry návštevnosti, zvýšeniu jej objemu a taktiež k oživeniu regionálnej a národnej ekonomiky i zvýšeniu životnej úrovne obyvateľov miestnej a regionálnej samosprávy. Z obsahového vymedzenia cestovného ruchu vyplýva, že môže spĺňať funkciu ekonomickú, zdravotno-rekreačnú, kultúrno-poznávaciu, vedecko-informačnú a spoločensko-výchovnú.