Nekonvenčná neha mapuje ducha. Nejde po línii jednej témy, skôr jedného života, predstavy o ňom, jedného človeka, jeho vývoja a hlavne - túžob. Snaží sa pomenovať veci nepomenovateľné, opísať pocity bežne zanedbávané, a zároveň, upozorňovať. Na chyby svoje i cudzie. Ide o výjavy skôr atmosferické, než konkrétne - možno práve preto veľmi osobné, no vo svojej podstate univerzálne.